Zul kifl Salami

Bɛ̌ sín Wikipedya

Zul Kifl Sakami

Ganhɔnyitɔ zɔ tɔn
Togán é glɔ é ɖé é: Mathieu Kérékou
Acɛkpikpa é glɔ é ɖé é: Mathieu Kérékou
Gbɛ tɔn
Azan é gbé é ji ɖé é: 1946
Fǐ é ji ɖé é: Kutɔnu


Zul Kifl Sakami ɔ toxoɖɔtɔ nukun ɖeji Benɛ to ɔ tɔn wɛ bo nyi ganhɔnyitɔ ɖo togan xoxo Boni Yayi glɔ̌ ɖayi. Mɔ ɖokpoɔ e lɛ nyi afɔsɔɖotetɔ Benɛ to ɔ tɔn ɖo togudò.

Gbɛ tɔn kpodo Wema e kplɔn e kpo[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Zul Kifl Sakami bɛ wemaxɔmɛ lisinmɛ tɔn Protestant Kutɔnu tɔn co bo wa yi ée nyi Lycée Béhanzin tɔn e ɖo Xɔgbonu . Ɖo kplɔnkplɔn tɔn lixo ɔ e ɖe nukunɖeji kɛn nǐ b'ɛ yi ajɔ nukɔn tɔn Nulinlɛn kpo Chimie kpo Janma gbe kpan tɔn kpaxwe, e kplekplemɛ Afɔsɔɖotetɔ Flanse to ɔ tɔn kpo Janma to tɔn na e. E lɛ ɖu ajɔ wegɔ Flangbe dudo kpo Hwenuxo tɔn kpo. Ɖo azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn Lycée Béhanzin tɔn ɔ e gbɛkan do wema kplɔnkplɔn tɔn nu bo wa yi kunnuɖewema Probatoire tɔn e yi Baccalauréat sin akpaxwe nukɔn tɔn e ɖo nulinlɛn kpaxwe. E wa Paris toxo mɛ ɖo Yovo Flansé gbeji, bo yì yí nunywɛ do nunywɛ ji ɖo Azɔmɛxwe ayidɔkun tɔn co bo lɛ wa yi Azɔmɛxwe Kalozǐin wujɔnu lɛ kpodo mɔ tɛnmɛ tɛnmɛ lɛ tɔn kpan. E nɛ ɔ gudo ɔ e wa yi junjɔn ayi tawun bo geze ɖo Sima ɖiɖa linu bo nyí Ingenieur. E lɛ wa yi kunnuɖewema Doctorat tɔn ɖo Philosophie linu ɖo kplɔnyiji-alavɔ Californie tɔn ɖo Amerika.

Azɔwiwa tɔn[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Zul Kifl Salami ɔ nyi Ganhɔnyitɔ nutito tɔn kpo wlɛnwin biba kpo akwɛzinkan na lido kpan tɔn ɖo Boni Yayi hwénu. E lɛ nyi Gan ɖaxo ɖo Akwɛzinkan gbɛ ɔ tɔ́n tɔ̀n kpo Afrika gbeji tɔ́n tɔ̀n kpo Malɛnu lɛ tɔ́n tɔ̀n kpan. E nyi mɛ nukunɖeji ɖokpo ɖo mɛɖenyi Tutomɛ gbɛ ɔ bi tɔn ONU tɔn nu Afrika kpodo kplekple gbɛta Hweyixɔ waji Afrika (CEDEAO) tɔ́n tɔn kpan ; bo lɛ nyi Afɔsɔɖotetɔ Togan Bénɛ tɔ́n tɔ̀n. E lɛ ɖu Ganhɔnyitɔ ɖo Centrafrika to ɔ mɛ.

Nu é e walɛ e[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Zul Kifl Salami ɖo Tutomɛxwe ɖaxo ɖokpo b'ɛ nɔ xo fifa kpo gbenɔkpɔ kpo nɔzoyiyi kpo kan nu gbɛ ɔ na nyɔ ɖo taji ɔ Bénɛ to ɔ na nyɔ nu mɛbi