Gungbe

Bɛ̌ sín Wikipedya
Nukpìnkpɔn ɖo gungbé mɛ Wikipédia Gungbe

Gun-gbe (kabi gungbe/goun-gbe) nyi gbe ɖéé Gunnǔ lɛ̀ nɔ̀n dó ɖo Benɛɛtò mɛ kpodó Awɔnlintò mɛ kpó é. Gungbé ɖó kancicǎ xǎ fɔ̀ngbè bó jɛ akɔ xǎ Gengbé, Éwé, Toffingbé, Torigbé kpodó Wemɛgbé kpó[1][2].

Fìé é nɔn do ɖé lɛ̀[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Gun-gbe gbayì ɖó Xɔgbonu‚ Sèmè Kpoji‚ Bonou, Ajara, Avlanku, Dangbo‚ Akpro-Missérété kpodó Kutɔnu kpó. Gunnu lɛ kpɛviɖé lɛ̀vɔ́ nɔn do gun-gbé ɖo Awɔnlintó mɛ[3][4].

Wekùn lɛ̀[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Wekùn gungbe tɔn lɛ̀ ɖié[5] :

a b c d ɖ e ɛ f g gb h hw i j k kp l m n ny o ɔ p r s t u v w x xw y z

Dodo tɔn[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

  1. Yéyinou Cyprienne Chanvoedou, Études des toponymes du gungbe, Université nationale du Bénin, 1995
  2. Sous-commission linguistique gun, Initiation à la transcription et à l’enseignement du gun = Doxya gbon xixya, kinkan kpo onukpinkplon kpo do gungbe me, République populaire du Bénin, Ministère de l’alphabétisation et de la culture populaire, Direction de l’alphabétisation et de la presse rurale, 198?
  3. Enoch Oladé Aboh, À propos de la syntaxe du gungbe, Unipress, 1996
  4. Pierre Saulnier, Manuel progressif de conversation en langue goun, Porto-Novo, Centre catéchétique, 1967-1968, 103 p
  5. Hounkpatin C. Capo, «  », African languages and cultures, vol. 3, no 2,‎ 1990, p. 109–125