Geneviève Boko Nadjo

Bɛ̌ sín Wikipedya

Geneviève Boko Nadjo

Nɔe Geneviève Boko Nadjo
Gbɛ tɔn
Azɔ é nɔ wa é : Toxoɖɔtɔ
Azan é gbé é ji ɖé é : 26 décembre 1956
Fǐ é ji ɖé é : Kutɔnu

Geneviève Boko Nadjo ɔ, nyɔnu toxoɖɔtɔ Benɛto tɔn wɛ.

Gbɛ tɔn[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Geneviève Boko Nadjo ɔ e ji i ɖò azan ko atɔɔn nukun ɖokpo (26) wosun xwe 1956 tɔn ɖo Kutɔnu. É yi kunnuɖéwéma BAC tɔn ɖo xwè 1977 tɔn mɛ ɖo Benɛɛ bo yi kplɔnyiji-alavɔ Benɛɛ tɔn bo ɖo kunnuɖewema Maîtrise tɔn ɖo xwè 1981 tɔn mɛ. É wa ɖo hwɛɖɔtɔ ɖaxo sin kunnuɖewema ɖo xwè 1988 tn on mɛ ɖo kplɔnyiji alavɔtɛn Benɛɛ tɔn. Hwɛzɔ watɔ wɛ n'î, bɔ é ka lɛ nyi nyɔnu toxoɖɔtɔ bo nɔ lɛ jɛhun do nyɔnu lɛ sin acɛ ji tawun. É sɔ ɛ nu bɔ é nyi afɔsɔɖotetɔ gán hwɛɖɔtɔ lɛ tɔn ɖo tutomɛ é nɔ kpe nukun do sɔmisɔmi xo wu e mɛ bo huzu gǎn bɔ dó gǎn wu nu totumɛ ɔ.

Azɔwiwa sin gbɛ e é zan e[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Sin 1983 wayi jɛ 1986 ɔ, Geneviève Boko Nadjo w'azɔ ɖo azɔwatɛn é nɔ kpenukun do nutito bo sɔ nú nú nukɔnyiyi kpodo mɛxixa kpan wu ɖo Bénɛɛ e, ɖo ganhɔnyitɔgbasa é nɔ w'azɔ mɔhun gbasa. É lɛ wayi ganhɔnyitɔgbasá é nɔ kpe nukun do hwɛɖuɖɔ xo wu e.

Sin 1988 wayi jɛ 2006 ɔ, Geneviève Boko Nadjo nyi alɔgɔnu ganhwɛɖɔtɔ e to ɖenyi e tɔn ɖo Kutɔnu. E nɛ gudo ɔ, é wa nyi gán e xwè aza do è kpɔn hwɛ bo ɖɔ xa tovi lixo. É nyi gan xwe hwɛzɔwaxwe tɛnmɛ tɛnmɛ kaka wa 2004. Ɖo xwè 2014 tɔn mɛ ɔ, é nyi afɔsɔɖotetɔ hwɛɖɔtɔ ɖaxo lɛ tɔn ɖo tutomɛ CENA tɔn mɛ bo nyi gǎn bɔ do gǎn wú.

Nyi è e ɖè e[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Geneviève Boko Nadjo yi ɖuɖeji sin wuntun Aské ee nyi nyɔnu nukunɖeji Afrika tɔn lɛ tɔn e