Tangiéta

Bɛ̌ sín Wikipedya

Tangiéta

Ali ɖo Tangiéta
Acɛkpikpa
To é mɛ é ɖé e : Benɛɛto
Tokpɔn é mɛ é ɖé e : Atakola
Gán tokpɔnla ɔ tɔn : Boukary Zakari
Tovi lɛ
Tovi nabi é ɖo e : 74675

Tangiéta ɔ toxo ɖokpo wɛ é nyi bo lɛ nyí tokpɔnla ɖokpo nú Benɛɛto ɔ ɖo taligbe hweyixɔwaji. É ɖo tokpɔn Atakola tɔn mɛ. Tangiéta ɔ lindo kanlin hɛntin ě é nɔ ylɔ ɖɔ "Parc National de Panjari" é ǎ. É nɛ ɔ wɛ zɔn bɔ é nyí toxo ɖé bɔ tomɛyitɔ ě nɔ gosin Bukina lɛ gěge nɔ gbɔn finɛ.

Dogbo tokpɔnla ɔ  tɔn[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Tokpɔnla ɔ ɖo ɖogbo xa Kéru, Kuandé, Tukuntuna, Bukumbé, Matéri kpodo Cobli kpo.

Tokpɔnlavi tɔn lɛɛ[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Tokpɔnlavi atɔɔn wɛ ɖo tokpɔn Tangiéta tɔn mɛ. Yé ɖyé:

  • Kotiaku
  • Tayiaku
  • Ndahona
  • Tanɔngu
  • Tanguiéta (tokpɔnlavi)

Tovi tokpɔnla ɔ tɔn lɛɛ[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Ɖo kɛn ěe axɔxwe INSAE sɔ ɖo xwè 2013 tɔn mɛ wayi e ɔ, tokpɔnla Tangiéta tɔn ɔ ɖo tovi 74675.

Dɔkùn tokpɔnla ɔ tɔn lɛ[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Ɖo tokpɔnla Tangiéta tɔn mɛ ɔ tovi lɛ nɔ wa glezɔ yě nɔ nyì kanlin bo nɔ lɛ nyì hwévi. Dɔkun tokpɔnla ɔ tɔn lɛ jijun glezɔ ji. É ɖó axi ɖokpo bɔ jɛ tɛnigbe lɛ bǐ.