Jean-Marc-Aurèle Afoutou
Jean-Marc-Aurèle Afoutou | |
---|---|
Gbɛ tɔn | |
Azɔ é nɔ wa é : | Xo-lomi-lomi-ɖɔtɔ |
Azan é gbé é ji ɖé é : | 8 Ayidosùn 1947 |
Fǐ é ji ɖé é : | Zanyanado |
Jean-Marc-Aurèle Afoutou ɔ, xo-lomi-lomi-ɖɔtɔ wɛ é nyi bó ka lɛ nyí nukplɔnmɛtɔ Benɛɛto tɔn. Zannyanadó wɛ ji ɖe.
Hwènu e e ji i é[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]
E jí ɖo azan tantɔn (8) ayidosùn xwe 1947 tɔn ɖo Zannyanado tokpɔnla ɖo Zu tokpɔn mɛ ɖò Benɛɛ tò mɛ.
Azɔwiwa tɔn lɛ[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]
Jean-Marc-Aurèle Afoutou ɔ, xo-lomi-lomi-ɖɔtɔ wɛ é nyi bo ka lɛ nyi nukplɔnmɛtɔ titewungbè. Nu taji é tuun ni é wɛ wema e é wlan ɖo 1991 bo sunnyi ɖɔ «Certitudes» e.
Gbɛ tɔn kpɛɖe[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]
Mɛjitɔ tɔn lɛ ɔ, Baɖugbè kpodo Anɛxɔ kpan nu wɛ ye nyi. Toxo we nɛ lɛ ɔ Togo sin xuligboji e nɔ ye ɖè. É yi wema-xɔmɛ ɖo to tɔn mɛ cobo lɛ yi ɖo togudo. É wa huzu nukplɔnmɛtɔ tɔndeji, bo lɛ nyi nukplɔnmɛtɔ toɖenyi e nɔ gbeje nukplɔnmɛtɔ ɖelɛ sin azɔwiwa kpɔn ɖo azɔmɛxwe lisinmɛ tɔn é. É lɛ vɔ yi nunywɛ do ɔunumɛ gbɛ tɔn ɖo walɔ tɔn lɛ sin zinzan linu (psychologie), mɛnyinyi gbɛtɔ tɔn (sociologie), kpodo gbe e gbɛtɔ nɔ do (linguistique) e kpan. E kplɔn nu mɛ ɖo kplɔn-yiji-alavɔ Bénɛ tɔn bɛ sin 1980[1].
Nu é wlan lɛ e[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]
Nu sukpɔ wɛ é wlan loɔ kpɛɖé jɛn e sɔ do tò.
Ajɔ e e do é lɛ e[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]
É yi -Ajɔ nukɔntɔn e nyi xo-lomi-lomi tɔn ɖo agbahwlɛnhwlɛn taglomɛ-kpɔn do ɖe nu tɔn kpodo xo-lomi-lomi tɔn kpan Bénɛ to tɔn ɖo 1988. - Ajɔ ɖaxo é nyi xo-lomi-lomi tɔn ɖo mɛwigbeji bɔ xwe e nɔ ylɔɖɔ «Centre Africain d'Animation et d'Échanges Culturels (CAEC)» bolo ɖo Sénégal ɖo 1989 é. - Ajɔ e nyi kɛnsusɔ tɛnmɛ ɖagbe tɔn bɔ gbɛta «Academia Internazionale Greci Marino bo nyi Italie to ɔ tɔn e ɖo 1988 nu ne é ko wlan lɛ bi.