Agbaja

Bɛ̌ sín Wikipedya

Agbaja

Wé Agbaja tɔ́n
Weɖúɖú ɔ
To é mɛ é jɔ ɖé é : Benɛɛtò

Agbaja ɔ̀‚ wéɖuɖŭ hwɛndomɛ tɔn ɖé wɛ é nyi nŭ gɛnŭ‚ wacinǔ kpoɖó éwévì lɛ̀ kpò. Yé ɖó GanatòTogotò kpó Benɛɛtò mɛ kpó[1].

Zi geɖe la, woƒoa ɣea le kuteƒewo, srɔ̃ɖeƒewo, kple kplɔ̃ɖoƒewo. Le nyateƒe me la, woƒonɛ le wɔna ɖesiaɖe si bia be woatsɔ Eʋetɔ ƒe dzesideŋkɔ, elabena to bubuwo nya hadzidzi sia be etɔxɛe[2] Ewetɔwo.[3] Woxɔa amesiame be wòawɔ ɖeka kple ɣeɖuɖua, to vovo na Ewetɔwo ƒe ɣeɖuɖu bubuwo, siwo wodzrana ɖo ɣeaɖewoɣi na ame siwo xɔ ƒe, subɔsubɔha, alo ŋutsu alo nyɔnu aɖe.[4] Woyɔa ɣeɖuɖua ɣeaɖewoɣi be “koklozi ɣeɖuɖu” le xevi ƒe ʋuʋu si hiã na ɣeɖuɖua ta.[3]

Dzɔtsoƒe[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Agbadza kpɔ eƒe gɔmedzedze le aʋawɔɣiwo. Ewetɔwo to aʋawɔwɔ kple ameteteɖeanyi ƒe ɣeyiɣi vovovowo me hafi va nɔ Volta Nutome le Ghana kple Anyiehe Togo.[5] Be woana hehe woƒe aʋawɔlawo be woanɔ klalo na aʋawɔwɔ la, Ewetɔwo zãnɛ hadzidzi kple ɣeɖuɖu vovovowo tsɔ dea dzi ƒo na aʋawɔlawo. To esia me la, wodzi ɣeɖuɖu aɖe si woyɔna be Atrikpui. Emegbe ɣeɖuɖu sia va trɔ zu Agbadza, si womegazãna na aʋawɔwɔ o ke boŋ le nudzɔdzɔ siwo me dzidzɔ le wu me.[6] To Agbadza, si woyɔna ɣemaɣi be Atrikpui dzi la, Ewe hadzilawo kple hakpanyaŋlɔlawo dzi ha tso aʋawɔwɔwo, agbe kple ku ŋu, kalẽwɔwɔ, vɔvɔ̃nɔtɔnyenye, ʋuʋu, aʋadziɖuɖu, fiaɖuƒedziɖuɖu, kple aʋawɔla ƒe nɔnɔme.[5] Wowɔ ʋuʋu yi Agbadza le ŋutifafa ƒe ɣeyiɣi aɖe si me Ewetɔwo se vivi na le ƒe 1920-awo lɔƒo ta, eye nenema ke boŋ woɖoe be yewoazã yewoƒe ha xoxo aɖewo atsɔ aɖe modzakae. Egbea la, Agbadza nye Ewetɔwo ƒe ɣeɖuɖu si xɔ ŋkɔ wu eye woƒonɛ le afisiafi.[7]

Kpẽkula siwo le Agbadza ƒe kpẽ ƒom

Dɔwɔnuwo[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Bell: Nyagbe aɖe si gbugbɔna le esi si ɖoa hadzidzia ƒe tempo eye wònyea ɣeyiɣi ƒe ɖoɖo na haƒoha mamlɛawo.[3]

Sogo: Esiae nye ensemble kplɔla ƒe kpẽ. Efiaa nusi wosusu be wole ƒoƒom na kpẽ bubuawo. Kpẽ sia hã naa dzesi ɣeɖulawo ne ele be woadze ɣeɖuɖu gɔme, to kpẽkuku ƒe gbegbɔgblɔ zazã me.[3]

Kidi: Esiae nye kpẽ evelia le haƒoha la me. Eɖoa dze kple Sogotɔwo tsɔ wɔa dzeɖoɖo to gbeɖiɖi ƒe gbegbɔgblɔ zazã me.[3]

Kagan: Esia nye kpeɖeŋutɔ kpẽ, si ƒe ɣeyiɣi ƒe didime gbugbɔna le fefea katã me si wɔa nu kple gaƒoƒoa tsɔ wɔa hadzidzi tɔxɛ aɖe.[3]

Rattle/ Axatse: Esia nye beaded-rattle si kplɔa ɣeyiɣi ƒe didime ƒe ɣeyiɣi ƒe didime ɖo nyuie be wòakpe ɖe Agbadza hadzidzia ŋu.[3]

Asiƒoƒo: Wozãa asiƒoƒo le Agbadza me tsɔ tsɔa amegbetɔ ƒe kadodo kpena ɖe hadzidzia ŋu eye wowɔa hadzidzi ƒe nɔnɔme deŋgɔ si me ŋusẽ geɖe le.[3]

Xó sɔ d'agun kléwun[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Wéɖuɖǔ é nyì agbadja ɔ‚ Ewé lɛ̀ wɛ dɔn wǎ hwɛ có bɔ mɛ é kpo lɛ̀ jɛ ɖuɖǔ jì. Bìbɛmɛ tɔ́n‚ éwévì lɛ̀ nɔn ɖǔ ɖó nǔwatìn[8].

Wé ɔ́ wǎ gbakùn‚ b'ɛ agbadjaɖǔtɔ lɛ̀ nɔ sɔ́ hwɛndomɛ nǔ‚ lo bó nɔ́ ɖǔ kpodó afɔɖiɖé tɔn lɛ̀ kpó. Hansinɔ lɛ̀ nɔ wé fɔn nǔ xan yétɔ́n lɛ̀ bɔ sinsɛnɔ lɛ lɔ́ nɔ zǎn. Gbessi Zolawadji wɛ nyì hansinɔn é gbakùn nǔ wé "Agbadja" ɖó Benɛɛtò mɛ é.

Dodó tɔn[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

  1. https://lematinal.bj/culture-agbadja-un-patrimoine-des-peuples-watchi-mina-et-ewe/
  2. Nu wlǎn djɛ ɖo: Balise <ref> incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées auto
  3. 3,0 3,1 3,2 3,3 3,4 3,5 3,6 et 3,7 {{{{{{{{{{Kpɔnd'ewu bo blo:T.A. Cite journal
  4. Kpɔnd'ewu bo blo:Cite book
  5. 5,0 et 5,1 Nu wlǎn djɛ ɖo: Balise <ref> incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées :2
  6. Kpɔnd'ewu bo blo:Cite web
  7. Nu wlǎn djɛ ɖo: Balise <ref> incorrecte : aucun texte n’a été fourni pour les références nommées :0
  8. https://lematinal.bj/culture-agbadja-un-patrimoine-des-peuples-watchi-mina-et-ewe/