Aurélie Adam Soulé

Bɛ̌ sín Wikipedya

Aurélie Adam Soulé

Aurélie Adam Soulé ɖò 2019
Ganhɔnyitɔ zɔ tɔn
Togán é glɔ é ɖé é: Patrice Talon
Acɛkpikpa é glɔ é ɖé é: Talon I kpodo II kpo
Ganhɔnyitɔ é gudo é jɛ é: Rafiatou Monrou
Gbɛ tɔn
Azan é gbé é ji ɖé é: 11 lidosun 1983
Fǐ é ji ɖé é: Niki


Aurélie Adam Soulé ɔ, ganhɔnyitɔ Benɛɛto tɔn ée nɔ kpenukun do kantitɛ kpodo jɔxwixwi'tɛ nu lɛ kpan wu e wɛ é nyi sin azan ko-atɔɔn nukun we (27) gɔ xwe 2017 ɖ'acɛkpikpa togan Patrice Talon nukɔn tɔn kpo wegɔ kpo mɛ. Rafiatu Mɔru wɛ jo tɛnmɛ do n'î. É lɛ nyi gan é xwe aza do ganhɔnyitɔ ée nɔ kpenukun do kantitɛ kpodo jɔxwixwi'tɛ nu lɛ kpan wu sin azan wo (10) gɔ xwe 2018 tɔn bo lɛ nyi gbɛvi gbɛta nukun ɖeji ONU tɔn é nɔ kpenukun do akwɛ biba wu nu é na do zan do tutomɛ jɔxwixwi'tɛ nu lɛ sin nukun yiyi wu e sin azan ko-atɔɔn nukun ɛnɛ (29) gɔ abɔxwisun xwe 2018 tɔn

Gbɛ tɔn[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Ee e jí ɖo azan wo-ɖokpo (11) gɔ lidosun xwe 1983 tɔn ɖo Niki (Bénɛ) e ɔ e sun nyi ɖɔ Aurélie Adam Soulé Zumaru. Ɖo 2001 ɔ é yi do nyikɔ wema mɛ ɖo wemaxɔmɛ ɖaxo é na d'alɔ ɛ b'ɛ na sɔnu nú agbahwlɛnhwlɛn é na blo do yi azɔmɛxwe ɖaxo Paris e mɛ e nɔ kplɔn nu ɖè do nyi nuxwitixwiti'zɔwatɔ e. Ɖo 2003 ɔ, é yi bɛ azɔmɛ ɖo azɔmɛxwe Paris tɔn é nɔ kplɔn kantitɛ nuxwitixwiti lɛ mɛ. Finnɛ wɛ é yi kunnuɖewema tɔn ɖe. Ɖo 2015 ɔ, Aurélie Adam Soulé lɛ nyi kunnuɖewema e na d'alɔ wɛ ɖo toxoɖuɖɔmɛ è ɖo azɔmɛxwe Maxwell School of Citizenship and Public Affairs Syracuse tɔn. Ɖo 2017 ɔ, é lɛ yi do nyikɔ wemamɛ bo na do ɖo kunnu ɖe wema Doctorat tɔn ɖo azɔmɛxwe Montaigne-Humanités, kplɔnyiji-alavɔ xwe Bordeaux tɔn, bo yi kunnuɖewema ɖo nuxwiti-nuxwiti wɛndudo tɔn kpodo kantitɛ tɔn kpan linu. Ɖo 2018 ɔ, é lɛkɔ wa Bénɛ̌, to tɔn mɛ fi e jǐ ɖe e bo b'ɛ azɔ ɖò azɔxwe to ɔ tɔn é nɔ kpenukun do kantitɛ ɖo ganji ɖo sɛnxwiji wu e bɔ è nɔ ylɔɖɔ (ARCEP BENIN) e bo nyi gan na kaka yi jɛ hwěnu é wa byɔ acɛkpikpa ɔ mɛ do ɖo abɔxwisun xwe 2017 tɔn e

Ali é zɔn ɖo toxoɖuɖɔ mɛ è[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Ɖo kɔnyasun xwe 2017 tɔn ɔ togan Patrice Talɔn sɔ wɛ do acɛkpikpa tɔn mɛ b'ɛ nyi ganhɔnyitɔ ée na kpenukun do kantitɛ kpodo jɔxwixwi'tɛ nu lɛ kpan wu e, bo ɖyɔ Rafiatu Mɔru é blo xwe ɖokpo sun ayizɛn e. Nyɔnuzangbe azan atɔɔn (5) gɔ zosun xwe 2019 tɔn ɔ gbetakɛn ee xixa tɔn nyi 2019-396 bo nyi azan atɔɔn gɔ zosun xwe 2019 bo nyi adahuzunu ganhɔnyitɔ lɛ sin tɛnmɛ e, sɔ ganhɔnyitɔ gbasa ee nɔ kpenukun do kantitɛ kpodo jɔxwixwi'tɛ nu lɛ kpan wu e n'î. Ɖo 2020 ɔ, yé sɔ ɛ gan e na ɖɔnu do kplekplemɛ ganhɔnyitɔ é nɔ kpenukun do kantitɛ kpodo jɔxwixwi'tɛ nu lɛ kpan wu e tɔn. Ɖo 2015 ɔ, é ɖu wema kplɔnkplɔn sin ajɔ e nyi Mandela Washington Fellowship tɔn kpodo Young African Leaders Initiative tɔn kpan é.

Dodo tɔn[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]