Hunjlo'xi

Bɛ̌ sín Wikipedya

Hunjlo'xi ɔ, axì è Dada Ghézo dowa ɖo lexwele 1820 e wɛ. E nyi axi ɖe kpowun ǎ. E nyi tɛn ɖe bɔ e nɔ yi sanu ɖemɛ, loɔ gbanna wɛ nyi bɔ Dada hɛn sín Maxi ɖo ahwanji e ɖuɖě wu.

Hwenuxo tɔn[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Ɖo lexwele 1820 dɔn ɔ, Dǎa Nɔɖicawo Kpengla wɛ ɖo hwenuxo tɔn ɖɔ wɛ, Dada Gezo, hɛn gbanna nɛ ɔ (Hunjlo'xi) wa sin Maxi tomɛ ɖo E fun ahwan bo ɖo ɖuɖeji. Gbanna nɛ ɔ wɛ nyi vodun ayizan e ɖo axi ɔ mɛ e. Vodun nɛ ɔ wɛ nɔ cyɔn alɔ Hunjlo'xi ɔ ji. Vodun nɛ sin Agbomɛ wiwa ɔ dɔn bowli ni tɔ lɛ kpodo nu tɛnmɛ tɛnmɛ e nɔ sa ɖo axi ɔ mɛ lɛ kpan wa (Hunjlo Maxi tɔn). Mɔ ɖokpo ɔ Axɔsu e ci ahwan e lɔlɔ wa Agbomɛ. Dǎa Nɔɖicawo ɖɔ : ena ɖɔ̌ɔ «Hunjlo dodo ɔ» fi e ahwanfuntɔ Maxi'xɔsu ɔ tɔn lɛ nɔ sɔ ahwanu ɖe wɛ. Ahwanusɔtɛn nɛ lindo Maxi sin axi e na nyikɔ tɔn Hunjlo e a. Hunjlo ɔ sin tinmɛ wɛ nyi fi e mɛ lɛ nɔ xo hun ɖěe bo sɔgbe xa xogbe elɔ «Hun jlo mɛ ɖe hun, ni yi hunjlotǒ». Hunjlo'xi ɔ e sa nyi slata Gbɛkɔn-Hunli bɔ e nɔ jɛ azan atɔɔn gbe tɛgbɛ, ajaxi jɛ n'ayihɔn ɔ. Axi nɛ e mɛ e axilɛtɔ kpodo nuxɔɖ'aximɛtɔ lɛ kpan nɔ gosin fitɔ finɔ bo nɔ wa kple ɖěe ɔ gɔ nu hwenuxo kpodo nubudo kpan. Xɛlɛ Nusisi e axi nɛ ɔ nyi etɔn ɔ, Hɛnnugan Azɔn hɛnnu ɔ tɔn do zogbwe ji ɖɔ Hunjlo'xi ɔ kun nyi axi ɖe jan o. Xosɔnyitonu ɖe lɛ ɖexlɛ ɖɔ vɔsisa kpodo vodun nuwiwa gege yi bloblo ɖo Ayizan ɔ samɛ cobɔ axilɛtɔ nukɔn tɔn lɛ jɛ nu sa ɖe mɛ ji.

Vodunnɔ Ayizan ɔ tɔn wɛ hɛnnu Azɔn sin xwe kanwe ko xixa ɖo afɔtɔn nukun ɛnɛ, ɖo Dada Gezo wɛ ɖenyi hɛnnu nɛ ɔ nu e na kpe nukun do vodun ayizan ɔ wu bo ka wa nu Hunjlo'xi na nyi axi jɔ axi. Azɔn nyi tinmɛ tɔn wɛ nyi «Azɔn ma do agǒo bo jɛ xwe». Hɛnnugan Azɔn hɛnnu ɔ tɔn ɔ ɖɔ ji ahwan e Dada Gezo doji ɖo Maxi bo ɖu ɖeji ɖo nutuntun Xɔntɔn tɔn alɔmayimɛ Hɔci tɔn wu. E na ɖɔ̌ɔ mɛ ko d'ahwan ji mɔkpan ɖo Maxi cobo ka ɖuji a lo ɔ Hɔci wɛ wa zan vodun hɔnlɔn hɔnlɔn tɔn lɛ b'ɛ ɖu ɖeji. E nɛ wu wɛ Dada Gezo sunnyi Hɔci ɖɔ «azɔn ma do agǒo» bo sɔ nukun kpedo Hunjlo'xi ɖo yɛswi mɛ ɔ do alɔmɛ nǐi. E nɛ wɛ zɔn bɔ Azɔn huzu Vidunnɔ Ayizan Hunjlo'xi ɔ tɔn. Hunjlo'xi gbe tɛgbɛ ɔ Hɛnnugan Azɔn hɛnnu ɔ tɔn Dǎa Azɔn Dɛfɔji Ganjɛgbé e nyi nukun kpedo axi ɔ wu tɔ ɖo yɛswimɛ ɔ nɔ fɔ hɛndo nɛ e tɔgbo tɔn lɛ ko fɔ ɖayi lé. E ɖɔ : «Mɛɖebu sixu yi ayizan ɔ kɔn bo yi xwle nunina alo bo yi savɔ ɖe Azɔn hɛnnu ɔ mɛvo ǎ. Mɔjɛn wɛ ɖo Agboxomɛ ɔ e ma sixu ɖu tevi fɔ (tevi yɔyɔ) nu mǐ ma ko xwle ayizan ɔ mɛvo a nɛ... Azɔn hɛnnu kɛɖɛ wɛ ɖ'acɛ ɖɛmɛnu nyinyi tɔn ɖo gbɛtɔ lɛ kpodo ayizan kpan tɛntin». Vɔsanu tɛnmɛ tɛnmɛ e nɔ xwle vodun ayizan ɔ hunjlo'xi ɔ mɛ wɛ e nɔ jɔ ɖe, ɖo axilɛtɔ lɛ si axigbe tɛgbɛ. Ayivɔgbe ɔ amǐ vɔvɔ kɛɖɛ wɛ e nɔ na vodun ɔ. Dǎa Azɔn nɔ lɛ gbo hwɛ e ɖo axilɛtɔ lɛ tɛntin e. Hunjlo'xi gbe ɔ Dǎa Tɔɖaxo ɖɔ nu gege vɛ agbomɛnu lɛ : glesi na yi lɛgle ǎ, bokɔnɔ na kan fǎ á, nuwiwa ɖe kan na tǐin ǎ. Hǒxo ě e ma ko fɔ yɛsu na kpe a lɛ, hunsi yɔyɔ lɛ kpodo mɛ e gbo ada na yɔyɔ lɛ kpan ɖo na mɔ vodun ayizan ɔ dó nukun wu a. Dǎa Nɔɖicawo KPƐNGLA lɛ gɔna ɖɔ : «e sixu nyi gan ɖebu mɛ, e ɖo na ba sunnu alo nyɔnu ɖ'axi ɔ mɛ ǎ». Mɛ ɖebu ě ka na ɖu sǔ mɔhunkɔ lɛ bi wɛ nylando nɔ bǎ. Dǎa Azɔn ɖɔ vodun ayizan ɔ nɔ wa ɖagbe gege. Ɖěe wɛ nyi : alɔcyɔn Hunjlo'xi ɔ kpodo Danxomɛ to ɔ kpan ji ; e nɔ na fifa, ɖagbe bi ; bo nɔ lɛ do yɛswimɛ'hwɛ gbɔ nu mɛ e nɔ byɛ lɛ e bi...