Aller au contenu

Samira Sabou

Bɛ̌ sín Wikipedya

Samira Sabou

Samira Sabou
Gbɛ tɔn
Azɔ é nɔ wa é :xojlazɔwatɔ kpó nùwlan dó unflagbɛjimɔjitɔ kpó Nijɛto tɔn
Azan é gbé é ji ɖé é :xwe 1981
Fǐ é ji ɖé é :Niamey ɖò Nijɛto mɛ

Samira Sabou ɔ, xojlazɔwatɔ kpó nùwlan dó unflagbɛjimɔjitɔ kpó Nijɛto tɔn wɛ bɔ e jí ɖo xwe 1981 ɖo Niamey ɖò Nijɛto mɛ. É nyí gǎn nú xójlawema unflagbɛ tɔn "Mides-Niger" bo lɛ́ nyí gǎn nú Kplekplemɛ gbɛta xo wlan do unflagbɛjimɔjitɔ lɛ tɔn e nɔ ɖɔ xó dó tòví é nɔ wazɔ̌ lɛ wú bɔ e nɔ yɔlɔ ɖɔ (ABCA).Acɛkpikpa Nijɛto tɔn wlí i bo ɖó hwɛ n’i azɔn mɔkpan ɖó é jla xó e kan nuɖuɖonumɛ ɖò tò ɔ mɛ é wutu.

Ðò xwè 2024 tɔn mɛ ɔ, é yí ajɔ gbɛ ɔ yɔn e nyí xojlazɔwawiwa ɖò jlokokomɛ tɔn e bɔ Kplekplemɛ gbɛta xɛ nya dó xójlawemazɔwatɔ lɛ jí e tɔn e nɔ ylɔ́ ɖɔ (CPJ) wɛ dó e ajɔ nɛ ɔ.

Gbɛzán tɔn sín tan

[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Yɔkpɔvu mɛ kpo wemaxɔmɛ yiyi kpo

[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Samira Sabou è ji ɖo xwe 1981 tɔn ɖò Niamey ɖò Nijɛto mɛ. É nɔ vǔ tɔn ɖò mɛjitɔ́ tɔn lɛ gɔn ɖò Montréal toxo mɛ ɖò Canadatò mɛ fí e e yí wemaxɔmɛ ɖe bo fo ɖěe. E lɛkɔ wa Nijɛto mɛ ɖo xwe 2010 tɔn lɛ sin bibɛ mɛ bo kplɔn wema ɖo kplɔnyiji'alavɔ e nɔ kplɔ́n nǔ mɛ dó nixwitixwiti, xojlajla kpó xonyɔɖɔ kpó wú bɔ e nɔ ylɔ́ ɖɔ (IFTIC), bo yi kunnuwema tɔn. É w'azɔ hu mɛɖelɛ́ bǐ bó nyí mɛ nukɔn nukɔntɔn[1].

Bǐbɛ̌mɛ ɖò Sahel

[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Hwenu e é jɛ xójlajlazɔ wa jí é ɔ, Samira Sabou ɔ azɔwaxwe to tɔn e nɔ kpé nukún dó xójlawema lɛ bɔ e nɔ ylɔ́ ɖɔ ONEP e yawu yǐ i nu e na wázɔ xá ɛ.

Ðò xwè 2017 mɛ ɔ, ee é sɔ togán Mahamadou Issoufou sín yɛ do unflagbɛjimɔji e ɔ, è ɖè è sín azɔ̌mɛ. Loɔ ONEP ɖɔ ɖɔ e kun nyí yɛ togan tɔn nɛ ɔ wu wɛ zɔ́n bɔ è ɖè è sín azɔ̌mɛ o, bɔ enɛ gudo ɔ, mɛ e nɔ zán unflagbɛjimɔjiyitɔ Nijɛto tɔn gege ɖɔ xó dó xó nɛ ɔ wu tawun bo do hɛnsɔ Samira Sabou.

Blogger kpodo tagba lɛ kpo kpodo hlɔnhlɔn kpo

[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]

Ee è ɖè Samira Sabou sín azɔ̌mɛ gudo é ɔ, é jɛ alɔ ɖó unflagbɛjí jí tawun, ɖò taji ɔ, ɖò xóɖɔɖókpɔ́ sín sin atɛ lɛ jí, bo huzu atɛ tɔn Facebook bɔ é nyi xójlawema e nɔ w’azɔ̌ tawun é ɖé mɛ, fí e nɛ wɛ é nɔ jla xó lɛ ɖe tlɔlɔ, bo nɔ gbéjé nǔ lɛ kpɔ́n bo nɔ lɛ́ sɔ sɛ́n wema lɛ d'agun. E lɛvɔ huzu nukunkpedo xójlawema wlan ɖo unflagbɛjiwutɔ nu xójlawema Mides-Niger (mides-niger.com) bo lɛ́ nyí gǎn nú Kplekplemɛ gbɛta xo wlan do unflagbɛjimɔjitɔ lɛ tɔn e nɔ ɖɔ xó dó tòví é nɔ wazɔ̌ lɛ wú bɔ e nɔ yɔlɔ ɖɔ (ABCA)

Ɖò ayidósùn 2020 tɔn mɛ ɔ ee é jla dobanúnǔ ɖé dó nuɖuɖonumɛ kpodo jɔlɛnu-akwɛ kpan ɖò ganhɔnyitɔ́gbasa e nɔ kpé nukún dó ayijayǐ kpo adanmafyantò ɔ tɔn kpo wú é mɛ gudo é ɔ, xó e mɛ ɖé ɖɔ de wu ɖò Facebook tɔn jí é xlɛ́ ɖɔ togán ɔ sín vǐ sunnu, Sani Issoufou Mahamadou, ɖ’alɔ ɖò nu mɔhun mɛ co e ka xa nyikɔ tɔn ǎ. Enɛ gudo ɔ, é ylɔ hwɛ Samira Sabou ɖɔ é hɛn nyikɔ mitɔn gblé, bɔ è wlí i dó gankpá mɛ. È su i nú azǎn kanɖé tantɔ̀n ɖò ninɔmɛ e ma ɖò ganji ǎ é mɛ, hwenɛnu ɔ é ka ɖo adɔgo, cobɔ hwɛɖɔxɔsa ɔ wa jó è dó. Hwenu e e ɖo gankpa mɛ ɔ, e mɔ alɔgɔ gbɛ̀ta Amnesty International tɔn é ɖexlɛ ɖɔ azɔ jɔ azɔ wɛ xojlazɔwatɔ wa, bo ɖɔ hwɛdomɛ nɛ ɔ mɛkɔtɔkɔtɔ bo na hɛn azɔ xojlazɔwatɔ tɔn ɔ bo xoɖɔdoxowutɔ tɔn gble wu wɛ.

Ɖò alunsùn xwe 2022 tɔn mɛ ɔ, ee é jlá xo e gbɛ̀ta axɔsu mɔdo na ma ka ɖonu ɖemɛ "Global Initiative Against Transnational Organized Crime" do azɔgblegble ji ɖo Nijɛto mɛ é gudo ɔ, è wli i go gan ɖokpɔ xa xojlazɔwatɔ Moussa Aksar bo ɖɔ é na sú akwɛ ɖé bo na lɛ́ sɛnteganmɛ nú sun ɖokpo ɖó masinkɔnnyi mɛ wu xo ye tɔn lɛ wu gbɔn unflagbɛji sin mɔ lɛ ji. Samira lɛ ylɔ hwɛ ɔ do xo nɛ ɔ wu. Gbeta enɛ ɔ, kplekplemɛ gbɛ xɛnyaɖo xojlazɔwatɔ lɛ ji tɔn lɛ lɔ kinkɛn tawun bo ka byɔ ɖɔ è ni jla sɛ́n e è sɔ́ ɖó te ɖò Nijɛto mɛ bo na liza nunyanya wiwa gbɔn unflajimɔji lɛ bo nu è ma sɔ zan do xijlazɔwatɔ wu ɖe ó. Samira Sabou ɖesu jɛhun do sɛ́n enɛ ɔ jla ɔ ɖó ji,ɖo é mɔ ɖɔ é na lɛ wànǔ gege dó xójlazɔwatɔ́ wu ɖesu.

Ee è sɔja fɔngu bo yi acɛkpikpa ɔ ɖò liyasùn xwe2023 tɔn mɛ e gudo ɔ, Samira Sabou jla ɖɔ acɛkpikpa nɛ ɔ sin mɛ ɖelɛ jɛgomɛ nu é mi bo ɖo mì nyinyɛ wɛ magbokɔ, bo ɖɔ xojlajla mìtɔn lɛ kun sɔgbe xa acɛkpikpa ɔ nuwalɔ lɛ o bo nɔ dɔ adan ta mɛ nu tovi lɛ. Enɛ gudo ɔ, é ylɔ hwɛ dó mɛ e è ma tuun a e .

Ðò azǎn 30ɔ zosun 2023 mɛ, sɔja nu cyɔn nukunmɛtɔ lɛ yi wli i ɖo xwe tɔn gbe bo hɛn ɛ nu azan 8 ɖo kponɔ'zɔwatɛn hwɛdomɛtɔn Niamey tɔn co mɛtɔn ɖokpo le kpo hwɛjɛmɛjitɔ tɔn kpo ma tuun fi e é ɖee e. Enɛ gudo ɔ, Amnesty International ɖɔ «xɛsi jɛ e mi ji ɖó búbu tɔn wu, bo byɔ ɖɔ è ni jó è dó ɖo yiya mɛ, ɖi lee xójlazɔwatɔ lɛ ji jɛhun do tɔ gbɛta "Reporters sans frontières (RSF)" lɔɔ blo gbɔn le. Hwɛjɛmɛjitɔ tɔn ylɔ hwɛ do mɛ e ma tuun a e do è fin mɛ sɔ, è wli i mɛ gannu bo do tagba nu mɛ bo sɔ mɛ do gan mɛɖe ma tun wu. Azǎn 11ɔ́ kɔ́nyasùn xwe 2023 tɔn ɔ, hwɛjɛmɛjitɔ tɔn kpodo RSF gbɛta ɔ kpan ɖɔ e na ɖe e tɔn nu hwenu kpɛɖe, ɖo e do hwɛ bo ɖɔ xo é jla ɔ hɛn ɔ é na dɔn to funlɛn[2].

Ðò xwè 2024 tɔn mɛ ɔ, é yí ajɔ gbɛ ɔ bi tɔn xojlajla ɖo jlokoko mɛ tɔn ɖo xɛnyaɖo-xojlazɔwatɔ lɛ jitɔ gbɛta (CPJ) si[3].

  • 2021 : Ajɔ è nɔ ylɔɖɔ "Freedom of Expression Award" tɔn ɖo akpaxwe xojlazɔwatɔ lɛ tɔn eè gbɛta "Index on Censorship" na ɛ e[4].
  • 2024 : Ajɔ gbɛ ɔ bi tɔn xojlajla ɖo jlokoko mɛ tɔn ɖo xɛnyaɖo-xojlazɔwatɔ lɛ jitɔ gbɛta (CPJ) si[3].
  1. Au Niger, Samira Sabou, journaliste et militante dans le viseur de la junte, b'ɛ xá ɖo «www.jeuneafrique.com» sin atɛ jí ɖo azǎn azan 12ɔ woosun xwe 2024 bɔ è blo ɖo ɖ'azan 18 woosun 2024 tɔn mɛ
  2. Au Niger, la journaliste Samira Sabou en liberté provisoire, b'ɛ xá ɖo «www.jeuneafrique.com» sin atɛ jí ɖo azǎn azan 12ɔ kɔnyasun xwe 2023 bɔ è blo ɖo ɖ'azan 28ɔ abɔxwisun 2023 tɔn mɛ
  3. 1 2 Niger: la journaliste Samira Sabou reçoit le prix du Comité pour la protection des journalistes, b'ɛ xá ɖo «www.rfi.fr» sin atɛ jí ɖo azǎn azan 23ɔ zosun xwe 2024 tɔn mɛ
  4. Journalisme 2021, b'ɛ xá ɖo «www.indexoncensorship.org» sin atɛ jí ɖo azǎn azan 16ɔ zosun xwe 2021 tɔn mɛ