Naogɔn
Apparence
(É ɖyɔ ali nǐ sin Naogon)
|
Naogɔn | |
|---|---|
| Acɛkpikpa | |
| To é mɛ é ɖé e : | Benɛ |
| Tokpɔn é mɛ é ɖé e : | Zu |
| Tokpɔnla é mɛ é ɖé e : | Kɔvɛ |
| Tovi lɛ | |
| Tovi nabi é ɖo e : | 9. 655 (2013) |
Naogɔn ɖò tokpɔnlávì tantɔn e ɖò Kɔvɛ sín tokpɔnla mɛ ɖò tokpɔn Zu ɖò Benɛ tomɛ.
Ayi è jì é ɖěè
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Naogon ɖò tofɔligbé (afɔgokɔ) nú tokpɔnla Kɔvɛ tɔn[1]. Ðò tokpɔnlávì gban-nukún-ayizɛ́n (36) e ɖò Kɔvɛ é mɛ ɔ, tokpɔnlávì Naogɔn tɔn kplé gletoxo ayizɛ́n (06).
Tan tɔn
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Naogɔn ɖò acɛkpikpa Bɛnɛɛtò tɔn mɛ. Ðé acɛkpikpa wa dokɔ (flansegbe ɖɔ décentralisation) ɖò Bɛnɛɛtò mɛ é, é huzu Naogɔn jɛ tokpɔnlavi ɖò Kɔvɛ sin azǎn ko-nunkun-tɛnwe (27) gɔ́ nuxwasun 2013 tɔn gbè, hwenu e Ɖɛ̌mɛnugbasá lin tamɛ d’eji bo yí gbè na gudo é[2].
Gbɛtɔ e ɖemɛ e
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Axɔsuxwe‚ INSAE (Instad) e nɔ̀n kpé nunkún tovixixa wǔ é lɛ̀n xɔta 1.959 nǔ 9.655 ɖo Houeko do léxwé 2013.