Mɔsé
Mɔsè ɔ, tokpɔnlávì ɖokpo wɛ nyi ɖo atɔɔn ě tokpɔnla Karimama ɖo e mɛ bo ɖo tokpɔn Aliboli tɔn mɛ ɖo totaligbe Benɛ tɔn.
Ayi è jì é ɖěè
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Tokpɔnlávì Mɔsé tɔn ɔ ɖo taligbe tokpɔnla Karimama tɔn. Ɖò taligbe kpo hweyixwɔwaji n'î ɔ mǐ na mɔ Burkina-Faso to ɔ, ɖo hwetɔnwaji ɔ mǐ na mɔ tɔ ɖaxo Niger tɔn, bɔ afɔgokɔ ɔ mǐ na mɔ tokpɔnlavi Kɔnpa tɔn. Ɖò gletoxo kpodo slata gban atɔɔn nunkun we è ɖo tokpɔnla Karimama tɔn mɛ ɔ, tokpɔnlavi Mɔsé tɔn ɖo tantɔn. Yè ɖie:
- Bako-Maka
- Bɔnnyami
- Fandu
- Gunbicigura
- Lunbu-Lunbu
- Macanya-Marché
- Mɔsé
- Pécinga
Jɔhɔn è nɔ nyi do ji tɔn è
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Atín e ɖo ayi nɛ ɔ ji e
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Tan tɔn
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Mɔsé ɔ huzu tokpɔnlávì bƐ sin azan 27ɔ nuxwasun xwe 2013 tɔn
Gbɛtɔ e ɖemɛ e
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Ɖo kɛnsusɔ xwe 2013ɔ e nyi ɛnɛ ɔ ɖo Benɛ ɔ tokpɔnlavi Mɔsé tɔn ɔ ɖo gbɛtɔ 1799 bɔ e mɔ xwe kanɖo 13090 ɖe mɛ.
Akwɛzikan tɔn
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Gbɛtɔ e ɖo tokpɔnlávì Mɔsé tɔn mɛ lɛ e nɔ wa glezɔ. Yè nɔ do agbade, mɔlikun, likun, kpo abɔkun kpo. Yè nɔ lɛ do aziin kpo avɔkanfun kpo.
Gbɛtɔ nukúnɖéjí tɔn lɛ
[wlǎn nú | wla nú ɖoɖo ɔ]Mi na mɔ : -