Aller au contenu

Jean Middleton

Bɛ̌ sín Wikipedya
(É ɖyɔ ali nǐ sin Jean middleton)

Jean Middleton

{{{tinmɛ yɛ ɔ tɔn}}}
Gbɛ tɔn
Azɔ é nɔ wa é :mɛ̌sizɔ́
Azan é gbé é ji ɖé é :azan 30ɔ avuvɔsun xwe 1928 tɔn bɔ é ku ɖo tɔn ɔ[2], mɛɖe wɛ bo nɔ fun ahwan xá mɛɖedovo gbɛta apartheid tɔn ɖo Tofɔligbe Afrikato tɔn. È jì i ɖò Durban, bɔ é kplɔ́n .
Fǐ é ji ɖé é :Durban Tofɔligbe Afrikato tɔn
Azan é gbé é ku é :azan 14ɔ woosun xwe 2010
Fǐ é é ku ɖé é :Tofɔligbe Afrikato tɔn

Jean Middleton[1] e ji ɖo azan 30ɔ avuvɔsun xwe 1928 tɔn bɔ é ku ɖo azan 14ɔ woosun xwe 2010 tɔn ɔ[2], mɛɖe wɛ bo nɔ fun ahwan xá mɛɖedovo gbɛta apartheid tɔn ɖo Tofɔligbe Afrikato tɔn. È jì i ɖò Durban, bɔ é kplɔ́n mɛ̌sizɔ́.

Jean Middleton e ji ɖo azan 30ɔ avuvɔsun xwe 1928 tɔn bɔ é ku ɖo azan 14ɔ woosun xwe 2010 tɔn ɔ, mɛɖe wɛ bo nɔ fun ahwan xá mɛɖedovo gbɛta apartheid tɔn ɖo Tofɔligbe Afrikato tɔn. È jì i ɖò Durban, bɔ é kplɔ́n mɛ̌sizɔ́. É da Harold Strachan. Middleton jɛ agban ɖó Johannesburg bo byɔ gbɛta Kplékplémɛ to wɛ nɔ ɖɔ to xo to wɛ nɔ wa to zɔ tɔn mɛ, bo lɛ wa yi byɔ gbɛta kplékplé Kɔmunisi tɔn Tofɔligbé Afrikato tɔn mɛ. É d'alɔ Nelson Mandela gbɔn xwe tɔn ze ni gblamɛ. E wlíi dó gankpá mɛ, bo sɛ do zɔ ɖo gankpa mɛ, bo gbɛ́ ɖɔ é kun na w’azɔ̌ alǒ e kun na zun xɔ́ntɔn xá mɛ ɖevo lɛ ó. Middleton sɛ̀ tɛn yì Royaume-uni to mɛ bo kplɔ́n glɛnsigbe ɖò Londres. Ðò xwè 1991 mɛ ɔ, é lɛkɔ wá Tofɔligbé Afrikato tɔn fí e é nɔ kpé nukún dó Umsebenzi wu ɖè é. Ðò xwè 1998 mɛ ɔ, è ɖè wema tɔn è nɔ ylɔ ɖɔ Convictions: a woman political prisoner remembers ɔ tɔ́n. Ðò gbɛ tɔn sín vivɔnu ɔ, é jɛ azɔn e nɔ nyí emphysème é, bo lɛkɔ yi Grande-Bretagne.

  1. Jean Middleton : à l'avant-garde de la programmation familiale, b'ɛ xá ɖo «albertaaviationmuseum.com» sin atɛ jí ɖo azǎn è kpɔn ɖo azan 25ɔ avusun 2025 tɔn mɛ
  2. Nécrologie de Jean Middleton, b'ɛ xá ɖo «theguardian.com» sin atɛ jí ɖo azǎn azan 3ɔ alunsun 2011 tɔn mɛ